Prečo som manželovi schovala motorovú pílu :-)

Rozhodla som sa schovať manželovi motorovú pílu. Príšerne ma totiž  naštval!

Pôvodný plán bol vyrúbať starý suchý orech, ktorý sa nebezpečne opieral o strechu. Keď som sa vrátila cez víkend na chalupu, kde prebiehal celý týždeň čulý stavebný ruch, našla som  tam vyrúbané aj dva kríčky a jeden stromček. Manžel a jeho kamaráti stavbári mali k veci jednoznačné a jednohlasné stanovisko. Orgován???

Veď  to je len taká burina, načo Vám to tu bude?

Veď to iba prekážalo a nebolo to pekné! Ale o tom, čo je pekné a čo nie mám vlastné predstavy. Zisťujem však, že moje predstavy a predstavy okolitého sveta sú diametrálne odlišné.

Napríklad včera nás bol pozrieť sused. Celkom fajn chlap, príjemný a ochotný pomôcť. Len predstavivosť a fantázia mu akosi chýbajú. Obhospodaruje svoj vinohrad a pravdepodobne je tým vinohradom trošku „postihnutý“. Totižto všetko čo hocako vybočuje z radu mu vadí. Rovnako ďalší  pán, náš sused z domu odnaproti si pod pojmom pekná záhrada predstavuje pokosený trávnik a vypletý vinohrad.

Alebo že by chyba bola predsa len na mojej strane?

Obaja totiž nechtiac spustili vo mne bojový postoj, keď nezávisle od seba pri káve na našej terase zhodnotili a doporučili tunajším nárečím môjmu mužovi ďalší výrub : „Prosím Ta načo Vám je tu taký krivý strom? Šak bol už krivý ked ho bývalý majitel donísol. Daj ho dolu! (v preklade – zotni) Do to kedy videl, taký krivý strom sadit?“

Ihneď som zaujala obrannú pozícíu: „A prečo hneď píliť? Prečo zoťať? Veď ten strom je  zdravý! A že je krivý? No a čo? Nám sa práve taký páči! Je práve preto zaujímavý a navyše je to vzácny strom. Je to platan!“

Hneď po odchode susedov som si s manželom vyjasnila situáciu: „No dúfam, že nechceš dať na ich reči? Lebo keď ten strom vytneš, do smrti ti to nezabudnem! Ten strom je zdravý a je práve tým zvláštny, že je iný ako ostatné. A je to platan! Ten nerastie hocikde!“

Chvalabohu, manžel mal tentoraz rovnaký názor ako ja.

Bola to úľava, lebo o niektoré stromy som s ním musela bojovať ako lev. Kúpili sme totiž dom s veľmi zanedbanou záhradou, rovnajúcou sa riadnej džungli.

Ale ja už teraz v duchu vidím celkom presne našu záhradu ako oázu zelene, plnú stromov, kríkov, lúčnych kvetov a nenápadných zákutí. Výsadba musí pôsobiť prirodzene, vidiecky a akoby náhodne. Nenávidím záhrady, ktoré s geometrickou presnosťou lemujú tuje pri plote a každý kvietok má skoro rovnakú výšku a tvar.

Verím, že pre mnohých ľudí je práve tá pravidelnosť a presnosť krásna, ale mňa ubíja. Ja by som sa už o dva dni nemala na čo pozerať, keďže v takej záhrade je všetko skoro stále rovnaké.

A tak idem pre istotu tú motorovú pílu schovať.

Veď to poznáte….. Chlapi! Dajú si pár pív a hneď sa im v hlave zrodí nápad, ktorému sa aj sami na druhý deň nestačia čudovať! 😀