Kde sa žije lepšie, v meste alebo na vidieku?

Ja v tom mám už jasno. Viac ako 40 rokov som si pohodlne žila v meste. Jedno leto sa mi ale zmenil život a ja som bola odrazu „sedláčka“ 🙂 Povedané tunajším nárečím.

Ľudia sa ma často pýtajú ako som si v dome na dedine zvykla.

Niektorí sa pýtajú, lebo ma majú radi a naozaj ich to zaujíma a niektorí sa pýtajú preto, lebo naše rozhodnutie odísť z mesta nevedia ani za svet pochopiť.

Aké je to žiť zo dňa na deň na odľahlom mieste v zapadákove kde nič nie je?

Predtým som celý život bývala v krajskom meste a blízko centra a všetko som mala na dosah. Pre mnohých ľudí je naše rozhodnutie  odísť z mesta nepochopiteľné.

Ale tak ako niekto musí ísť každú nedeľu do kostola, je pre mňa dôležité chodiť pravidelne do prírody. V paneláku som bola nešťastná, keď som dlhšie nemohla „vypadnúť“ niekam von do prírody. A teraz mám všetko hneď za domom. Vŕšky s vinicami, rieku, les……..

Práve dnes som mala nádherný zážitok.

Po týždňoch škaredého počasia a hmly sa vyjasnilo a bol krásny slnečný deň. Hneď poobede som vyrazila na prechádzku. Na lúke za domom som začula šuchot a z krovia asi iba dva metre predo mnou vybehlo stádo srniek. Bolo ich asi tak 6 až 8 kusov. Tie prvé prebehli okolo mňa,  ale tá posledná sa zastavila a dívali sme sa chvíľu na seba. Môžem povedať, že tak zblízka som nevidela srnu ani v zoologickej záhrade 🙂

Po pár sekundách ma napadlo, že by som sa s týmto zážitkom s Vami rada podelila a začala som pomaličky  dvíhať ruku s mobilom, že si urobím záber do môjho archívu. Jasne, že srnka sa zľakla a odbehla. Ale ja som tam ešte hodnú chvíľu stála a dívala sa za nimi. Pre mňa – mestskú babu to bol ohromný zážitok.

Rovnako intenzívne prežívam ranné invázie sýkoriek a vrabcov na naše plné  krmítka v záhrade. Je neskutočné sledovať z tepla kuchyne desiatky zobkajúcich vtáčikov, ich žlté brušká a strakaté hlávky. Alebo pozerať na starého a mladého ďatľa ako ťukajú do kôry starej hrušky a spokojne sa napchávajú  chrobákmi. Dokonca som minule zbadala na našej moruši aj  ryšavú veveričku  s nádherným chvostom.

Čo mi nechýba?

Zisťujem, že mi vôbec nechýbajú obchody, nákupné centrá plné náhliacich sa ľudí, preplnené parkoviská, ulice s nervóznymi šoférmi, diskotéková hudba rozliehajúca sa nad mestom každý piatok a sobotu večer a večný zhon.

Netúžim stretávať bezdomovcov, so strachom prebiehať pomedzi autá na opačnú stranu ulice keď na semafóre nechce naskočiť zelený panáčik, nemôcť mať v lete otvorené okná kvôli prachu a hluku a báť sa pustiť deti samé hrať sa von.

Čo som získala?

Celý deň ticho a pokoj, kľudné rána plné čvirikania vtákov a kikiríkania kohútov, milých susedov ochotných nezištne pomáhať, stratenú ľudskosť a blízkosť medzi ľuďmi….

Teším sa na leto, keď s bicyklom začnem robiť výlety po okolitých viniciach, kopčekoch  a hájoch, keď budem chodiť na prechádzky popri Váhu a ráno piť v tichu kávu na terase. Síce som vyrastala a žila v meste, ale patrím sem na vidiek. Tu som spokojná a šťastná a to je niečo, čo si za peniaze nikde nekúpim.

Ale Vy to môžete mať práve naopak. Možno rušné mesto je práve to Vaše vysnívané a milované miesto. A je to tak v poriadku, lebo každý máme svoje vlastné priority. Dôležité je, kam nás ťahá naše srdce.

A preto Vám úprimne želám, aby ste našli ten svoj kúsok raja na zemi…. Verte mi, stojí to za to…

S láskou  Slávka